Kostoly za hradbami: Doľany

Ľuboš Vodička - 10.5.2021
Dolany

Opevnený kostol pod kopcom. Zvláštne, to som ešte nevidel. Bol by som presvedčený, že nepozvaný hosť môže zaútočiť z kopca. Ale nevidel som ani taký opevňovací múr. Staré kamene. Staré, obrastené machom, tmavé, akoby nasiaknuté vodami za posledné štyri storočia. Ležia na sebe spútané jednou DNA, pamäťou, čo ich spája lepšia ako všetky malty sveta. Na korune strieška z vyštrbených tehál. Starý, pevný, nízky, múr vystretý ako výkričník na konci vety. Múr, na ktorý môžete hľadieť a hľadieť a bude nemenne pravý ako v deň keď ho postavili. Ozajstný, surový, pobozkaný históriou.

Keby som to chcel prehnať, napíšem, že do toho múru som sa zamiloval. Môže sa to stať. Sú múry, ktoré sú legendou samy o sebe. Čínsky múr, Lennonov múr v Prahe, Múr Komunardov na Pere Lachaise v Paríži. Tento, už trochu narušený múr, okolo kostola v obci Doľany sa medzi legendy nezaradí. Čo na tom! Na kráse a pravdivosti mu to neuberie.

Dolany

Tajomstvá dediny Ottenthal, Ottovo údolie, Ompitál, čiže Dolian

Prekvapuje ma jedna vec, dedina (kedysi mestečko) Doľany pri Trnave, nie je ani malá ani veľká. Medzi svojimi susedmi na úpätí Malých Karpát sa stráca. Je príjemná, malebná, kultivovaná, trochu ospalá, prívetivá, primeraná, s dostatkom voľného miesta popri domoch a cestičkách. Na obrovské počudovanie pýši sa vysokou koncentráciou cirkevných gotických pamiatok. Môžeme dedukovať, že v stredoveku patrila medzi významné zemské usadlosti. Musela byť bohatá a vôbec nie málo, pretože postaviť pevné kamenné stavby v dobách drevených a hlinených domov, bol odvážny investičný zámer. Kostol sv. Kataríny postavili pred rokom 1390 (v tomto roku sa dedina spomína v písomných pamiatkach po prvý krát,), kaplnka sv. Leonarda Floriána (tiež uvádzaná ako kostolík sv. Leonarda) je tiež gotická, postavená asi trochu neskôr ako kostol.

V roku 1439 je Ompitál (pôvodný názov Dolian) písomne doložený ako poddanská obec hradného panstva Červený Kameň. V roku 1606 získala dokonca výsady mestečka a v roku 1629 rozšírené trhové privilégiá. V 17. storočí tu krátko fungovala skláreň a v 18. storočí papiereň.  

Dolany

Nárast dôležitosti Dolian (mimochodom k premenovaniu došlo v roku 1948) poznáme z novoveku. Stredovek s významnými sakrálnymi stavbami ostáva stále záhadou.

O kostole Kataríny Alexandrijskej

Vrátim sa najskôr k pôvodnému názvu Dolian, Ottenthal, čiže Ottovo údolie. V 14. storočí sa skutočne používalo výhradne nemecké pomenovanie. Prví osadníci, doslova kolonisti, boli Nemci. Možno prospektori, baníci, ťažiari, banská činnosť v Malých Karpatoch nebola ničím výnimočným, alebo to boli vinohradníci. Naznačovalo by to ochotu postaviť solídne stavby spojené s náboženským životom. Čo – to, by našepkalo aj o príkostolnom múre. Ktosi na internete v rozprávaní o dolianskom kostole spomenul, že bol opevnený v súvislosti s tatárskym vpádom[1]. Bude asi fajn hneď na začiatok si povedať, že tatársky vpád do Uhorska nie je práve korektné označenie. Hovoríme o Mongolskom vpáde do Uhorska (odtiaľ aj hanlivé označenie, že je niekto hlúpy ako Mongol, cielená antipropaganda neskorších kronikárov). Spojenie mongolského vpádu a opevnenia tohto kostola je priodvážna myšlienka. Mongoli cválali územím dnešného Slovenska cca do roku 1285. Predpokladajme, že neskoršie sa nepohybovali ani po území Nemecka. Strach z divokých ázijských kmeňov mohol ostať v živej pamäti aj o sto rokov neskôr. Ak si nemeckí kolonisti postavili solídni kostol, usúdili, že kostol dobre poslúži aj ako pevnosť na ochranu ich najcennejšieho majetku, je možné, že ho hneď aj opevnili. Potom by dolianske opevnenie kostola patrilo medzi tie skutočne staršie, až staré na Slovensku.

Dolany

Ešte z histórie kostola

Tatárov, čiže Mongolov z histórie kostola môžeme vypustiť. Ale nie úplne. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že v roku 1663 Turci ruka v ruke práve s Tatármi (ale nie Mongolmi 😊) Doľany a ich kostol spustošili. Písomné pamiatky o opevnení kostola nič nehovoria. Škoda. Ešte aj pamiatkári v Ústrednom zozname pamiatkového fondu konštatujú, že areál kostola je zo severnej strany vymedzený ohradným, resp. vďaka svojmu masívnemu charakteru až hradbovým múrom z lomového kameňa, so strieškou z tehál. V minulosti obopínal múr celý areál kostola. Je to čierne na bielom, múr okolo kostola spĺňa atribúty pevnosti. Škoda, škoda, že nevieme o ňom viac. V zozname pamiatok je ešte jedna poznámka, ktorá stojí za citáciu: Z obdobia nástupu reformácie na Slovenku sa vo vizitačnom protokole z roku 1561 dozvedáme nasledovné:
Ottenthal. V tejto dedine je kostol aj cintorín dobre situovaný (postavený). Kňaz Vavrinec, katolík. Sviatosti ľudu vysluhuje podľa rítu rímskej cirkvi. Svätosti kostola uschováva dôstojne. Vydržiava si kuchárku. O rok neskôr (1562) bola situácia rovnaká:
Ottenthal. Pánov Fuggerovcov. Kostol je dobre udržiavaný, sviatosti Eucharistie, Krizma, svätý olej, krstný prameň, svätená voda, ozdoby oltárov a kňazské rúcha sú uchovávané v čistote a dôstojne. Kňazom je Vavrinec a všetky sviatosti vysluhuje podľa rítu svätej matky cirkvi, avšak má manželku.
Zvláštne je, že v 16. storočí mal katolícky kňaz manželku, ale ešte zaujímavejší je iný dôkaz. Ak pripustíme, že si zobral za manželku kuchárku, ktorú mal podľa vizitácie už v roku 1561, musíme pripustiť, že láska ide cez žalúdok. Čiže, inteligencia nášho tráviaceho traktu je vyššia ako sa očakávalo 😊

Dolany

Čo iné ešte v Doľanoch?

Gotický kostolík sv. Leonarda úplne bezpochyby. Je súčasťou tunajšej kalvárie. Tá je vidiecky secesná, ale je pekná v zaujímavej polohe na strmšom kopčeku v tesnom susedstve kostola. A cintorín. To nie je zvláštna chuť po čudesných zážitkoch, ale na cintoríne je veľa starých náhrobníkov. Medzi nimi  hrob rodáka, národného buditeľa Juraja Fándlyho. Priznám sa nikdy som nečítal ani Dúvernú zmlúvu medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích, ani Piľní domajší a poľní hospodár. Pre mňa sú to len názvy z hodín slovenčiny. Matne si však pamätám, že práve pán Fándly si šiel výrazne po krku s ďalšou osobnosťou našej histórie Jozefom Ignácom Bajzom. Ten mal byť preňho diáblom čo pokúša mnícha. Jednoducho mali sa radi a klamali o sebe a všetkým okolo ako parlamentná koalícia a opozícia. Česť ich pamiatke!

P.S. Doľany sú výborným východzím miestom na výlet ku Godovej skale (skalnému útvaru) v Malých Karpatoch!

Dolany

[1] http://www.tik.sk/en/region/okres-pezinok/dolany/

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.