Bojná, na úsvite slovenských dejín

Ľuboš Vodička - 20.8.2015

Občas niekto hlúpo nazve históriu „predajnou dievkou“.  Hlúposť.  História je. Vykladači histórie vedia byť ale neskutočne kreatívni.  Z času na čas ich kreativitu naruší neočakávaný nález. Tak sa napríklad moja generácia učila ako nemennú pravdu, že Cyril a Metod priniesli na Veľkú Moravu nielen kresťanstvo, ale aj písmo. Neprešlo ani  50 rokov a nemenná pravda dostala K.O. 

Žiaľ, zvyk je železná košeľa a Slováci majú stále pocit, že pred Cyrilom a Metodom (misia na Veľkej Morave 863 – 867) boli naši predkovia barbari v polozemniciach. V lepšom prípade mali pestovať jednoduché plodiny uprostred rozľahlých lesov a lúk.  Ups, asi to nie je pravda. Ustálené predstavy nabúrali archeologické nálezy z hradiska nachádzajúceho sa asi 8 km od stredu obce Bojná na hlavnom hrebeni Považského Inovca.  Pozlátené plakety z prenosného, bezpochyby kresťanského oltára, boli datované do rokov 780 až 820. Ak pripustíme, že sa Metod narodil v roku 815, tak oltár mohol vzniknúť v čase jeho narodenia. A možno aj pred ním. Respektíve kratučko po ňom.

V každom prípade to však znamená, že kresťanstvo na území Veľkej Moravy bolo pred príchodom solúnskych bratov a spolu s ním sa na Veľkej Morave písmo už používalo. Toto však nie je úvaha o kresťanskej misii a politickom pozadí činnosti Cyrila a Metoda. Toto je rozprávanie o archeologickom nálezisku (správne by som mal napísať „náleziská“, o tom však neskôr), ktoré minimálne na Slovensku patrí do kategórie par excellence. 

Tri hradiská ako mocenské a hospodárske centrum

Hradiská v Bojnej, presnejšie zemné opevnenia na hrebeni Považského Inovca medzi Heťkovou a Hradnou dolinou, sú hneď tri. Hradiská predstavovali mocenské a hospodárske centrum, ktoré  prichýlilo nielen šľachtu, ich vojenskú družinu, roľníkov, ale aj miestnych kováčov a pravdepodobne aj hľadačov nerastných rúd, najmä železa, ale aj zlata. Výšinné sídliská, ktoré začali vznikať po páde Avarského kaganátu niekedy na konci 7. a začiatku 8. storočia sa zaradili medzi také centrá miestnej moci ako Nitra, Devín, Bratislava, Pobedim, alebo Ducové. V lokalite Valy sa nachádza nálezisko Bojná I, na vrchu Hradisko nálezisko Bojná II a na hrebeni Žihľavník je Bojná III. Všetky tri chránené neobvykle vysokými valmi. Ich výška sa pohybovala niekde od piatich do ôsmich metrov (nie je vylúčené, že boli aj vyššie), s mohutnými bránami a hustou spleťou cestných úvozov.  

Rovnako ako na iných hradiskách aj tu využili komorovú zrubovú a roštovú konštrukciu pri ich vybudovaní.  V podstate šlo budovanie komôr tvorených drevenou palisádou, ktoré sa vyplnili hlinou, drevami a kamennou sutinou. V istej výške sa vytvorila „etáž“, poschodie z vodorovne tvorených klád, na ktorom sa vytvorilo nové poschodie spevnených komôr. Čelná časť takéhoto drevozemného valu sa zabezpečila na sucho kladeným kamenným obložením.  Hradby tak boli chránené nielen pred poveternostnými vplyvmi, ale aj pred požiarom. Vstupy do vnútorného priestoru chránili mohutné brány s vežovými nadstavbami.  Práve z tých mali možnosť obrancovia relatívne nerušene strieľať v prípade útoku na nepriateľské vojsko. Nič však nie je tak dokonalé, aby sa to niekto nepokúsil dobyť.

Dr. Karol Pieta, nestor súčasnej slovenskej archeológie, k opevneniu, ale aj k vzťahu ku kresťanským pamiatkam hovorí: „Kresťanské náboženstvo nebolo obyvateľstvom prijímané bez odporu, pretože zásadne menilo staré obyčaje a mravné zásady. Pohanské vzbury boli často odpoveďou na šírenie Kristovho evanjelia. Nevylučujeme, že rozbité zvony môžu naznačovať odpor proti novej viere a možno aj jeden z motívov útoku, ktorému veľké hradisko podľahlo.“ Mimochodom, zažiť osobný výklad Dr. Pietu v Bojnej, či už v múzeu v obci, alebo na Valoch je zážitok, pre ktorý sa oplatí sledovať informácie o akciách na archeologickom nálezisku a vycestovať tam v čase jeho prednášky.  Tak ako si mnohí pamätajú Karola Pietu z liptovského Havránku, aj tu rozpráva o hradisku s bezprostrednosťou a ľahkosťou, ktorá dovolí návštevníkovi „vidieť“ hradisko tak, ako svojho času žilo. Čo chýba Dr. Pietovi na nálezisku ešte aj dnes? Hroby. Upozorňuje, že dodnes sa nepodarilo objaviť pohrebisko. Podľa špecialistov na raný stredovek a Veľkomoravský urbanizmus z Mikulčíc na Morave, nebývali pohrebiská vo väčšej vzdialenosti ako 1,5 až 2 km od obydlí. Z rituálnych dôvodov ich zvykli umiestňovať na druhý breh potoka alebo riečky, ak táto pretínala osídlené územie. Napriek tomu však väčšie sústredenie hrobov chýba. 
 
 

Drobné nálezy i nerozlúštené nápisy na plaketách

O obyvateľoch hradísk v okolí Bojnej rozprávajú zatiaľ drobné nálezy. Ostrohy, strmene, zubadlá, kovania opaskov a závesov mečov jazdcov.  Jazdcom velil muž s vyšším spoločenským postavením, knieža.  Keďže mnohé z nálezov boli zdobené zlatom a striebrom, môžeme smelo uvažovať o predstaviteľoch najvyššej šľachty. Zaujímavé sú ešte dva typy nálezov: ženské šperky z bronzu, striebra a zlata a bronzové pozlátené kovanie, spona z väzby knižného kódexu.  V prvom prípade ide o dary uložené do hrobu mladej, spoločensky vysoko postavenej ženy pochovanej v mohyle z 9. storočia na lokalite Bojná III. V druhom prípade o nález, ktorý priamo korešponduje so zlatými plaketami a nabúraním mýtu o neexistencii písma a kresťanstva na našom území pred príchodom Cyrila a Metoda. 

Štyri kruhové, dve krížové plakety, tri kruhové obruby a dva zvony naznačili nielen to, že hradisko existovalo už na prelome 8. a 9. storočia, ale aj to, že prvá christianizačná misia k nám prišla pravdepodobne z aquilejského patriarchátu z Talianska.  S veľkou istotou najneskôr v druhej polovici 8. storočia.  
 
Nápisy na plaketách, v latinskej abecede, sa pokúsili rozlúštiť páni Karol Pieta a Alexander Ruttkay. Podľa ich indícií by mohlo ísť o slová M(ichael) V (s) A(rchanegel)VS alebo SVA(T)V M, prípadne (credo) (i)N (unum) DE(um). Znepokojovať sa nad tým, že nápisy nie sú stále rozlúštené, nemá väčší význam. Na Slovensku nás už riadne potrápil rímsky nápis na trenčianskej skale. Trvalo to dobrých pár desiatok rokov, kým bol zdokumentovaný a preložený. Pár rokov môžeme pokojne počkať, kým sa dozvieme, čo všetko bolo napísané na zlatých plaketách, ktoré zdobili drevené krídla prenosného oltára. 
 
Ako spomenul Dr. Pieta, pokresťančovanie postupovalo pomaly.  Valy zažívali svoj vrchol v období existencie Pribinovho Nitrianskeho kniežactva.  O takmer sto rokov neskôr, konflikt medzi veľkomoravským kniežaťom (alebo by som mal napísať „slovenským kráľom“? Ach jaj, to radšej nie!) Svätoplukom a sv. Metodom  dosiahol svoj vrchol v roku 885. Rovnako sa vzťahoval ku kresťanstvu a k novému životnému štýlu. Už pred rokom 885 Metodove mravoučné reči (týkajúce sa panovníkovej sexuálnej slobody a dobrého vzťahu k alkoholu) rozčuľovali Svätopluka tak intenzívne, že po jeho smrti nemal problém vyhnať Gorazda (Metodovho nástupcu) spolu so všetkými Metodovými žiakmi z krajiny. Pre nás je však zaujímavé, že hradiská v Bojnej v tomto čase stále plnili svoj účel.
 
 

Bojná postupne odkrýva svoje tajomstvá

 
Nie je jasné ako, kedy a prečo hradiská zanikli. Rozhodujúca rana  smerujúca k zániku hradiska Valy bola spojená s násilným vpádom. Kto boli útočníci, ktorí zložili na kolená tunajších obyvateľov, nie je jasné. Len veľké množstvo streliek zo šípov, úlomkov mečov, narýchlo uschovaných a nikdy nevyzdvihnutých vzácnych kovových predmetov, stopy ohňa dokazujú, že šlo o dlhší boj. Na konci 10. storočia utíchol v tejto lokalite život. Ani to nie je úplne. Nález ostrohy z 12. možno 13. storočia z lokality Žihlavník (Varta)  našepkáva, že toto opevnenie bolo asi využité, alebo aj rozšírené v neskorších časoch, keď Nitriansko odolávalo inému ohrozeniu.
 
Bojná je dnes aktívnym archeologickým náleziskom. Stále sa tu pracuje a dlho sa ešte bude. Vďaka však vzácnej zhode archeológov z Archeologického ústavu SAV v Nitre a najmä obyvateľov obce Bojná v pomerne krátkom čase sa nálezisko začalo sprístupňovať ako súčasť náučného chodníka. Priamo v obci je neveľké, ale veľmi dobre zariadené múzeum. V lokalite  Valy dostali priestor študenti archeológie, ktorí tu vybudovali dve drevenice – skôr včasno stredoveké polozemnice dokumentujúce spôsob bývanie na hradisku. Funkčnosť si mali možnosť vyskúšať v zimnom období a podľa ich priznania, majú čo ešte doháňať za našimi prapraotcami. Prieduchy na odvod dymu z ohniska boli napríklad príliš veľké a viac prepúšťali studený vzduch dnu ako odvádzali dym z ohniska. Rovnako čo i len trochu zanedbané škárovanie medzi drevenými kládami sa vypomstilo na úniku tepla. V každom prípade vznikli dva exponáty, ktoré potešia oko každého návštevníka. V skúmaní a v procese čiastočnej rekonštrukcie je aj jedna zo vstupných brán a na niekoľkých miestach obranné valy. Napriek tomu, že nálezisko nie je práve blízko k centru dediny, výlety k nemu už pravidelne absolvujú aj turisti v dôchodkovom veku. To má byť výzvou k návšteve pre všetkých, pre ktorých nie len stredovek je zaujímavou témou.
 

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.